Vreckovky vraj poznali už v starovekom Ríme a Grécku, ale až v 16. storočí sa prestali skrývať vo vrecku a stali sa z nich módne doplnky. Ženy ich držali v rukách a snažili sa ich zladiť s vejárom. My sme na bavlnené vreckovky na dlhé roky zabudli, no v dobe, keď fandíme udržateľnosti, nanovo objavujeme ich čaro. Látkové vreckovky nám nielen dokážu slúžiť roky, ale môžu byť aj veľmi štýlové, dizajnové a mať tak aj úlohu módneho doplnku.
Na Slovensku nedávno vznikla značka Noa!, ktorá vracia na trh tradičný výrobok s netradičným dizajnom. Dokazuje tak, že vreckovky nemusia byť len nudné biele, ale môžu mať v sebe aj vtip a nápaditosť. Viac o novej slovenskej značke, ale aj o tom, aké to je stáť na čele vlastnej firmy, porozprávala Naďa Urbanová.
Vyštudovala si žurnalistiku a potom si dlho pôsobila v oblasti public relations. Prešla si cez PR agentúry, pozície hovorkyne až po manažérske pozície vo veľkých korporáciách. Dnes sa však s tebou zhováram, ako so zakladateľkou novej slovenskej značky Noa!. Aká bola tvoja cesta k podnikaniu? Prečo tá zmena?
Ešte stále sa venujem aj PR a projektovému manažmentu. Podnikanie je zatiaľ skôr v rovine koníčka a plnenia si sna, keďže z neho ešte neviem platiť účty. Bola to taká postupná cesta – pred piatimi rokmi som opustila svet bánk a začala freelancovať. Systém práce v korporáciách mi už nedával zmysel. Čím dlhšie som pracovala sama na seba, tým viac som vedela, že chcem skúsiť niečo vybudovať, aby som bola sebestačná a nemusela sa už vrátiť späť. Verím, že sa mi to podarí.
Ako vôbec vznikla myšlienka vreckoviek?
Začalo to ako veľa podnikateľských nápadov – chcete niečo kúpiť a neviete to nájsť, tak si poviete, že to skúsite začať vyrábať. 🙂 Keď som raz ležala doma chorá, vymíňala som za jeden deň celú krabicu vyťahovacích papierových vreckoviek. Uvedomila som si, koľko zbytočného odpadu vyrábam, a tak som začala hľadať látkovú alternatívu, ktorú som si pamätala z detstva. Zistila som, že ich nie je také ľahké nájsť a ak ich aj nájdete sú nudné biele. Z pohľadu dizajnu sa celé roky nikam neposunuli. A keďže mám rada pekné a nápadité veci, povedala som si, že to skúsim skĺbiť. Je čas vrátiť vreckovky do obehu a ukázať, že môžu byť aj vtipné a kreatívne.
Ako si prišla k menu Noa!?
Slovné spojenie „no a čo“ používame všetci úplne bežne. Znamená, že máme nadhľad, vieme si urobiť srandu a povedať si, že nejde o život. Odráža to moju životnú filozofiu, ktorú chcem pretaviť aj do odkazov na vreckovkách.
V čom je značka Noa!? unikátna, jedinečná?
Vracia na trh tradičný produkt avšak netradičným spôsobom. Tak, aby ho ľudia považovali za praktický a ekologický v prvom rade, ale zároveň aj za kreatívny a nápaditý. Veríme, že vtip a dizajn môžu byť ďalšie z faktorov, vďaka ktorým ľudia vymenia papierové vreckovky za tie bavlnené.
Kto vymýšľa tie vtipné a dvojzmyselné nápisy, ktoré sú na vreckovkách?
Vreckovky sú kolektívnym dielom, kreatívne sa na nich podieľa viac ľudí. Ku copy textom sme mali množstvo brainstormingov v rôznom zložení. Konečné slovo však mali copywrighteri – Tomáš Kučírek a Martin Kovarík. Detské riekanky vytvorila Katka Makarová. Následne sme určovali, ktorý text je pre akú cieľovú skupinu a ako ho chceme komunikovať. Z toho vyplynulo, čo by malo byť na grafike. Tej sa zhostila Katarína Hutníková. Občas sa však stane aj to, že nám dá dobrý text kamarát na pive či mama pri nedeľnom obede. Žijú náš vreckovkový príbeh s nami a nám sa páči ako tvoríme Noa! komunitu.
A čo vaša cieľovka, pre koho sú vreckovky určené?
Vreckovky v živote asi používa naozaj každý, len si mnohí zvykli na ich papierovú verziu. Ale verím, že dokážeme ľudí presvedčiť, aby prešli na bavlnené. Kvôli tomu, že sú na dlhodobé používanie, sú slovenské a oveľa veselšie ako nudné biele. Existujú predsudky a stereotypy znemožňujúce ženám plne sa realizovať.
Stretla si sa počas svojej kariéry na vlastnej koži s diskrimináciou kvôli tomu, že si žena?
Na nič také si nespomínam. Už pred tridsiatkou som viedla oddelenie vo veľkej banke a vždy som cítila, že mám oporu kolegov aj vedenia.
Úprimne, máš pocit, že to má žena vo svete biznisu ešte stále ťažšie ako muž?
Veľa o tom počúvam a myslím si, že sa s tým stretávajú najmä ženy, ktoré už sú zároveň matky. Spoločnosť akoby neverí, že by mohla byť rovnako výkonná, keď sa stará o dieťa. Vidia len, že chce odchádzať z práce skôr a čerpať OČRky. Ja si naopak myslím, že málokto si vie tak efektívne zorganizovať čas ako matky. Zároveň je v nás dlhodobo zakorenený obraz spoločnosti, kde muž robí kariéru a žena ho v tom podporuje tým, že udržuje rodinný krb. Keď Z. Čaputová kandidovala za prezidentku, mnohé ženy hovorili, že žena nepatrí do takého vysokého úradu. Som rada, že ju máme a že každý deň ukazuje, že tam patrí. Ja osobne som to takto necítila, kým som ešte stúpala po kariérnom rebríčku. Mám pocit, že sa mi podarilo splniť si všetko, po čom som v kariére túžila. Teraz idem inou cestou, na ktorej nemusím s nikým bojovať. Lebo v korporáte je to vždy o istom boji a súťaži, len som to nevnímala ako súboj pohlaví. Bolo to rovnako s mužmi ako so ženami. Zároveň som za skúsenosti z veľkých firiem vďačná, mnoho ma naučili a dostali sem, kde som teraz.
Ako by si motivovala ženy, ktoré podnikanie zvažujú, ale doteraz nenašli odvahu urobiť ten prvý krok? Aký by vlastne mal byť ten prvý krok?
Uvedomenie si, čo naozaj chcem. Ja som pár rokov bojovala s tým, že som chcela zmenu, ale nevedela som ju pomenovať. Vedela som, že mi niečo chýba, ale nedarilo sa mi prísť na to, čo. Netreba na seba tlačiť, treba si dať čas a prísť na odpoveď. Ak bude odpoveďou, že sa chcete realizovať, tvoriť, budovať niečo vlastné podľa svojich predstáv, tak to urobte.
xxx
Photo: Noa!?
