Tami je človek, ktorého nesmierne obdivujem. Je talentovaná, pracovitá, inšpiratívna, obetavá a úspešná nielen vo svojom odbore, ale vo všetkom, na čo siahne. Od minulého roka žije s rodinou v portugalskom Lisabone a tak ma zaujímalo, ako sa jej darí, čomu sa tam venuje, čo jej na tejto krajine učarovalo a čo je tam najviac chýba.
Nejakú dobu žiješ aj s rodinou v Lisabone. Cítite ťa sa tam už ako doma?
Nikdy som nepoužívala termín domov pri inej krajine ako Slovensku. Dlhé roky som študovala a žila v zahraničí, zopár rokov vo Viedni, anglickom Brightone, holandskom Utrechte, a teraz je to tretia jeseň, ktorú trávime s rodinou v Lisabone. Viem si tu predstaviť žiť aj v budúcnosti, ale domov je pre mňa priestor, kde sa hovorí slovenským jazykom, kde som spätá s krajinou po rôznych stránkach, či už historicky alebo v kontexte kultúry.
Čím ti Portugalsko učarovalo najviac?
Je tu príjemné podnebie, pokorní, pracovití ľudia a počas projektu, na ktorom už pracujem vyše roka som sa stretla s obrovským entuziazmom zo strany riaditeľov múzeí, etnografov, kustódov. Pracujem pod hlavičkou VOGUE Portugal na výskume tradičného odevu v Portugalsku, azorských ostrovoch a Madeire, je to v mnohých smeroch nadviazanie na šestnásťročné bádanie v tejto oblasti, avšak v mnohom som začínala úplne od nuly.
Trvalo ti dlho, kým si si na život v inej krajine zvykla? Čo bolo pre teba najťažšie?
Nemám pocit, že by bolo niečo ťažké, okrem spojenia pracovných povinností s rodinou. Tu sme s Branim na mnohé sami, v zmysle, že nemôžeme len tak zbehnúť k svokre, alebo mamine na slepačiu polievku. Keďže je Brani veľmi vyťažený a rozcestovaný a ja sa musím v rámci projektu stretať s rôznymi etnografmi a navštevovať depozity múzeí, folkloristické ranče a pamätníkov po celej krajine, prišiel nám na jar na pár mesiacov pomôcť môj svokor a aj teraz je tu na pár týždňov.
Čomu sa ešte venuješ okrem projektu Back to the roots, ktorého výsledky rezonovali aj na tohtoročnej Conde Nast konferencii, ktorú organizovala Suzy Menkes?
V posledných mesiacoch som pracovala na dokončení kolekcie s dizajnérkami z MILE, ktorá v najbližších dňoch uzrie svetlo sveta. Takisto som finišovala román Pendleri, ktorý je momentálne v tlači. Vyjde v novembri a je to najosobnejšia kniha, v ktorej som sa venovala z časti aj rokom dospievania. Je to román o hľadaní strateného a cielene zamlčaného. Hlavný hrdina prechádza rekonštrukciou vlastnej minulosti, prepojenej na obdobie počiatku novodobého nomádstva, keď sa po otvorení hraníc mnohí rozpŕchli a prvá generácia slovenských študentov začala navštevovať rakúske školy. Pašovanie kartónov cigariet v neónových lampách, život na perónoch, v kupé vagónov, predčasné dospievanie, prepadnutie sa do závislostí a vlastných klamstiev. Hlavný hrdina sa vydáva nedobrovoľne, ale nevyhnutne po stopách spomienok na svoju prvú lásku, nezvestnú Annu, ktorá napriek fyzickej absencii nikdy nezmizla z jeho života. Veľmi sa teším, keď budem knihu držať v rukách. Mala som to šťastie spolupracovať na texte s editorkou Natašou Holinovou, dizajn knihy si zobrala na starosť Mikina Dimunová, ktorá robila aj Malú dobu ľadovú.
Tvojmu manželovi Branimu (Šimončíkovi) sa pracovne naozaj darí, musíš byť na neho veľmi pyšná. Dobre som si všimla, že fotil kampaň pre Dolce & Gabbana?
Áno, práve ju retušuje. Odkedy začal intenzívne fotiť pre VOGUE, má veľa práce na všetkých kontinentoch. Je šťastný, že môže pracovať s najlepšími z odvetvia.
A čo dcéra Emilka, ako vníma zmenu ona?
U nás zmena nie je zmena, pretože je to stav naplnený istotou a láskou. Samozrejme, že pociťuje zmenu krajín, ale jej svet je plný kníh, hry, rodiny, veľa sa rozprávame a všetok možný čas trávime spolu.
Ako a kde najradšej trávite čas ako rodina?
Snažíme sa pracovné neoddeľovať od spoločného. Nie vždy sa to dá, ale je to predovšetkým o nastavení. Máme radi spoznávanie nových miest. Hľadanie lokácii robíme spoločne, vo voľnom čase radi vybehneme na pláž a do prírody.
Ktoré miesta v Lisabone podľa teba stoja za videnie/návštevu?
Celý Lisabon je nádherný. Určite by som odporučila park Jardim da Estrela, pláž Guincho (to je ale už za Cascais), super je aj LX factory v Alcantere, známy lokálnymi trhmi, ateliérmi a dobrými reštauráciami.
Z vlastnej skúsenosti viem, že dlhším životom v zahraničí sa človeku mení pohľad na svet, na život, na hodnoty.. Máš to podobne?
Nemalo sa mi čo výrazne zmeniť, nakoľko som ako deväťročná začala navštevovať základku v cudzine. Vždy som veľa cestovala vďaka práci a neviem už ani povedať, kým by som bola dnes, ak by k môjmu životu nepatril stret s cudzinou. O to viac si vážim domov.
Určite máš niekedy chvíľky, keď ti je smutno za rodinou, priateľmi, prácou.. Čo ti v takých momentoch pomáha najviac?
Myslím, že najlepší liek na smútok je ihneď si uvedomiť, akí sme vlastne šťastní a požehnaní, ak máme zdravie a možnosť byť s najbližšími a to, že to nie je niekedy osobný kontakt musí vynahradiť pocit, že diaľka lásku nikdy neoslabí. Navyše, je vzácne keď človek môže robiť prácu, ktorá je preňho zmysluplná.
xxx
Photo: Archív T. Šimončíkovej Heribanovej
