Žijeme v dobe emancipácie. V dobe, v ktorej máme my ženy šancu ukázať svetu, že sme samostatné. Šikovné. Dravé. Cieľavedomé. Že sa vieme o seba postarať. Na druhej strane s tým súvisí naša zvýšená sebakritickosť, náročnosť, snaha o dokonalosť, snaha naplniť očakávania a nesklamať tých, ktorí v nás tak veria. Rozmýšľali ste ale niekedy nad tým, ako to majú muži? A prečo sa ich rovno neopýtať? Odpovede som hľadala u troch milých, talentovaných a povedzme si na rovinu, naozaj pohľadných Slovákov – Juraja Baču, Martina Šmahela a Branislava Deáka.
Q: Je dnes bežné, že žena nemá problém zbaliť chlapa ako prvá. Dať mu najavo, že sa jej páči. Urobiť ten prvý krok. Niekedy aj druhý a tretí. Ako to vnímajú muži – ste radi, keď je žena tá aktívna?
Juraj: Určite nie. Nepoznám chlapa, ktorý by čakal, že mu žena zloží básničku, alebo mu bude posielať do práce kvety. Muži boli vždy lovci a myslím si, že z toho historického lovenia sa čo to v nás zachovalo aj doteraz a preto radi vyvíjame aktivity, aby sme pritiahli na nás pozornosť dám.
Martin: Toto je u mňa fail. Ak sa tak deje, je to podľa mňa nezdravá výmena rolí. Ak žena dobýja muža, vidím za tým niečo účelové. V prírode žiadna samička nenaháňa samčeka ale je to zásadne naopak. Aj ja sa v tejto roli cítim doma. Mám skúsenosti s tým, že sa to dialo naopak a keď opadol prvotný ošiaľ z toho, že o mňa nejaká žena javila enormný záujem a bola aktívna, cítil som sa ako pes v klietke. Jednoducho mi to nie je prirodzené a nevedel som čo robiť. Ale rafinovaná a múdra žena si vyberie muža svojich snov, no dobýjanie nechá na neho spolu s pocitom, že si ju vybral on 🙂 Je to taká milá ale veľmi prirodzená hra, ktorá má dvoch víťazov.
Braňo: Dúfam, že nie. Že sú ešte na tejto planéte muži, ktorí naháňajú ženy a dobýjajú ich.
Q: Mnoho žien z môjho okolia často lamentuje, že muži kedysi bývali viac romantickí.. Ako ste na tom vy? Ako podľa vás vyzerá ideálny večer strávený vo dvojici?
Juraj: Ja si myslím, že muži sú viac romantickí ako ženy. Je jedno či boxerista, baník, alebo herec. Všetci, keď sme zamilovaní, dokážeme divy 😀 Básničky, kvety, lupene ruží, sviečky, vonný kúpeľ, večera … to všetko radi zrežírujeme, aby sa naša vyvolená cítila ako princezná.
Martin: Ha, ak by neboli muži romantickí, neexistovalo by ani slovo romantizmus. Nemyslím si, že ženy vymýšľajú romantické nápady. Na začiatku každého vzťahu (aspoň tých mojich) je to o tom, že muž ženu vezme niekam, kde je to romantické a idylické. Nie žena muža. Áno, časom to môže opadať a je potrebné povedať, že práve týmito gestami sa udržiava vo vzťahu ten správny drajv a láska ako má byť. Netreba na to zabúdať. Žena sa pri nás má stále cítiť výnimočná. Moja predstava romantiky? Rozhodne miesto kde sme len dvaja, napríklad v lete večer na jazere na loďke, prechádzka so psami na ľuďmi zabudnutých miestach, nočná prehliadka zrúcaniny – keďže jemný strach ženu s mužom zbližuje 🙂
Braňo: Ja mám rad letný večer v spoločnosti mojej ženy, kdekoľvek pri dobrom jedle a vychladenom bielom vínku.
Q: Ako veľmi vnímajú muži to, čo majú ženy na sebe? Je to pravda, že sa vám najviac páčia ženy v krátkych obtiahnutých šatách s veľkým výtrihom?
Juraj: Tak potom asi nie som prototyp toho správneho muža 😀 Od malička ma na ženách priťahuje prirodzenosť. Pre mňa je ideálom krásy pokojne aj tepláková súprava.
Martin: Nepovedal by som, že sa mi najviac páčia. Upútajú pozornosť, zaujmú, to áno. Niekedy to však môže pôsobiť príliš vyzývavo ba až lacno. (Nechcem sa tým určite nikoho dotknúť). Ale ja osobne preferujem rafinovanejší spôsob obliekania, ktorý menej odhaľuje a necháva priestor predstavivosti. No ale priznávam, že v letných mesiacoch a teplých dňoch súcitím so ženami a myslím si, že keď zvolia takéto viac odhaľujúce oblečenie, je to rozhodne 2 v 1 – praktické ale aj príjemné na pohľad 🙂
Braňo: Toto je mýtus. Mame radi hlavne ženskú prirodzenú krásu a v tom prípade je niekedy úplne jedno, čo má taká žena na sebe.
Q: Poďme teraz ku príprave. Muži sa často radi zabávajú na tom, koľko času dokáže žena stráviť v kúpeľni. Ja ale viem, že niektorí muži sú na tom podobne. Ako je to s vami?
Juraj: Občas sa mi to stáva:D Ale je to podľa mňa spôsobené počtom vecí, ktoré muži používajú. Keby sme mohli mať v kúpeľni toľko vecí ako ženy, určite by nám to trvalo kratšie 😀
Martin: To určite áno. Ruku na srdce – nemáme dlhé vlasy (väčšinou… a keď som ich mal, v cope boli za 5 sekúnd), mejkap ani šperky nepoužívame, takže pokojne odrátajme pol až trištvrte hodiny od našich polovičiek. Ale ako sa hovorí, na všetko dobré sa musí čakať. A keď výsledok navyše stojí za ten čas, je to radosť a my máme pol až trištvrte hodinky k dobru na chlapské veci 😉
Braňo: Určite sú takí muži a myslím, že to nie je úplne v poriadku. Ale všetko sa akosi obracia. Ženy mužov naháňajú a vôbec sa mi to nepáči. 😀
Q: Úprimne, zaleží mužom na tom, ako vyzerajú?
Juraj: Myslím si, že každému záleží na tom, ako sa cíti. A ako u žien, tak aj u mužov je to niekedy spojené s výzorom. Keď dobre vyzerám, dobre sa cítim, tak je to v poriadku.
Martin: Všeobecne to možno platí, ale mne to nikdy jedno nebolo. Páči sa mi keď som upravený, vhodne oblečný na konkrétnu príležitosť, keď som nenápadne zladený s partnerkou. To je, čo sa týka stylingu. Mne však možno narozdiel od tých, čo tvrdia že im na sebe nezáleží, nie je jedno ani to, čo nosíme pod šatami – a tým myslím naše telo. Mám blízky vzťah k športu a pohybu ako takému, verím že je to to najlepšie, čo pre telo môžeme robiť. A ako dobrý bonus je, keď na našom tele pohyb zanecháva pozitívne stopy. Ocenia to aj ženy, ale hlavne by to malo tešiť a napĺňať nás samých. Aspoň toto učím ľudí na seminároch a prednáškach. Je to podľa mňa nesmierne dôležité – ctiť, vážiť si a milovať vlastné telo a byť s ním spokojný. A preto treba niečo urobiť 😉
Braňo: Myslím, že trochu záleží. Samozrejme, že to netreba preháňať, ale estetika je prirodzene dôležitá, aj čo sa týka nás mužov.
Q: A čo kritika, vedia ju muži znášať?
Juraj: Veľmi ťažko 🙂
Martin: Učím sa to. Ale tu by som nerozdeľoval mužov od žien. Je to osobnosťou, úrovňou vyspelosti, vekom, charakterom a náturou. Ja mám takú skúsenosť, že záleží veľmi na tom, ako je kritika prednesená. Či má podtón výsmechu a vyčítania, alebo je to v dobrom úmysle smerované pomôcť dotyčnému. Takže ak kritizovať, tak jemne a citlivo, s láskavým tónom, a najlepšie s návrhom na opravu. Príklad: “To čo máš na sebe? Videl si sa v tom? Akože takto chceš ísť so mnou von? Si normálny?” – tento spôsob neuznávam a dvíha ma zo stoličky len, keď o tom píšem 🙂 Namiesto toho by som zvolil nasledovné: “Miláčik, myslím že tento svetrík a košeľa sa ti dnes hodia viac, je to elegantné a štýlové, zožrala by som ťa v tom!”
Braňo: Neviem, záleží na tom, o akú kritiku ide. Ja napríklad tú konštruktívnu znášam.
Q: Niekde som čítala, že muži nemajú radi priamy očný kontakt. Vraj sa tak chcú sa tak vyhnúť konfliktom a zbytočnej hádke…
Juraj: To si nemyslím. Muži, sú väčšinou omnoho jednoduchší ako mnohé ženy predpokladajú. Ak sa pozerajú pri hádke inam, buď tam ide futbalový zápas, alebo pekné auto, prípadne ho len niečo zaujalo. Mnoho takýchto banalít potom ženy môžu vyhodnotiť ako vyhýbanie sa očnému kontaktu. Naozaj nie sme príliš sofistikovaní 😀
Martin: O tomto nič neviem, pretože pre mňa je očný kontakt absolútne kľúčový. Ak je vo vzťahu dôvera, vyriešené veci z minulosti, odpustené drobné prehrešky a pretrváva láska, nevidím dôvod vyhýbať sa očnému kontaktu. Väčšinou ten, kto uhýba pohľadom klame a potrebuje si vymýšľať (teda ak opomenieme plachých jedincov a nesmelých junákov). Pohľad do očí veľa prezrádza a ak sa mu niekto vyhýba, má to zjavne iný dôvod ako vyhnúť sa konfliktu alebo hádke.
Q: Zdá sa mi to, alebo je pravda, že muži neradi dávajú verejne najavo svoje emócie? A už vôbec nie je také, pri ktorých by ich niekto videl vyroniť slzu…
Juraj: Je to tak. Prejav emócii, z nejakého dôvodu berieme ako slabosť. Porážku. Bojíme sa, že túto našu slabosť niekto potom využije proti nám, tak to v sebe radšej dusíme a snažíme sa s tým vyrovnať po svojom.
Martin: Jasné, verejne nie. To je predsa prejav slabosti. Ale nie sme z kameňa. Plakal som a veľmi, keď som sa rozvádzal, keď som začal bývať bez dcéry a ženy, keď stratím blízkeho, keď cítim bezmocnosť. Ale rozhodne len keď som sám a nikto ma nevidí. Nepotrebujem pri tom svedkov ani cudzie rameno, ani niekoho, kto mi podá vreckovku – mne sa žiaden mejkap nerozmaže.
Braňo: Ja sa stretávam s mužmi, ktorí nemajú problém ukázať emóciu, či už pozitívnu alebo negatívnu a dokonca si občas aj poplačú. Asi sa stretávam s padavkami.
Q: Muži a záväzky.. Ide to dokopy? Dávate si v dôležitých rozhodnutiach, ako je napríklad žiadosť o ruku, radšej načas?
Juraj: Muži neradi definujú záväzky a boja sa o svoju slobodu, avšak keď majú pri sebe tú správnu osobu, je úplne jedno či ten človek záväzok nahlas vysloví pred oltárom, prípadne podpíše na úrade, lebo nič z toho Vám nezaručí, že to bude naozaj fungovať, až kým nás smrť nerozdelí .
Martin: To by som nazval rozhodnosťou a takéto záväzky treba robiť, keď sme si istí a keď vieme, že chceme byť so ženou nášho života navždy. Mne to (na prvýkrát) nevyšlo, ale stále na to verím. Láska je silné puto, ale sama od seba netrvá večne. Treba sa o ňu starať a nebrať partnerku ako samozrejmosť. Časom to každý snáď pochopí. Verím, že život strávený s jednou ženou je skvelý ale aj ťažký, nemám už tie ideály ako v dvadsiatke, ale proste už viem, že aj manželstvo vie byť krehké, ak na ňom obaja nepracujú. Páči sa mi veta “každý chvíľku ťahá pílku” a je to ten najlepší pocit na svete, keď viem, že ak ja spravím krok smerom k spokojnosti partnerky, vráti mi to a neustále sa tento kolotoč točí. Je to ale výsada rozumných ľudí, ktorí si plne uvedomujú hodnotu človeka, ktorého si vybrali mať po svojom boku. Na celý život.
Braňo: Aj v tomto prípade musím oponovať, lebo kamaráti v mojom okolí si s pokľaknutím nedávali načas. Vybavili to hneď a už aj plodili deti.
Q: A na záver dobrovoľná otázka. Na odľahčenie. Je pravda, že muži najčastejšie myslia na to “jedno”?
Juraj: Keď sa nudia tak určite 😀 V tomto prípade odporúčam všetkým nudiacim sa mužom skúsiť umenie, alebo začať podnikať na Slovensku a už sa Vám nikdy nestane, že budete môcť myslieť len na jednu vec.
Martin: Total omyl, trefa mimo terča. Jasné, že ak sedí tlupa single chlapov v bare, testosterón primiešava túto myšlienku pri pohľade na krásne ženy častejšie ako inokedy. Ale v bežnom dni mi ide hlavou práca, moja dcérka, plány do budúcna, športové vyžitie, prekvapenie pre drahú alebo plánovanie spoločných chvíľ, riešenie bežných ale aj väčších problémov, a keď vystane čas a je príležitosť, napadne ma aj myšlienka na sex s poriadnou dávkou dobrodružstva, chtíču a vzrušenia. Ale myslím, že to u mňe netvorí viac ako 5% všetkých myšlienok dňa. Na sex môže často myslieť len bohatý a znudený celadón, ktorý sa nudí; gigolo – ktorý ho má ako prácu (aj keď ten asi radšej myslí na iné ako robotu :D) a násťroční hormóni, ktorí okrem občasného štúdia nemajú nič iné na práci.
xxx
Foto: Emil Vaško, Tv Markíza, Matej Jankovič, anc
