Ateliér + Obytný priestor = Postav si sám

Asi by som mala povedať, že som netrpezlivá. Paradoxné je, že tvorím veci, pri ktorých niekedy treba postupovať pomalšie a s rozumom inak sa môže stať, že si napríklad odrežem prst, alebo sa seknem niečím ostrým do dlane (to už sa mi stalo, 8 štichov). No na extra pracovný priestor alebo ateliér sa mi naozaj čakať nechcelo. Koniec štúdia na výške znamenal, že si musím presťahovať všetok materiál a bolo toho naozaj dosť. Zatiaľ však na nejaký cool presvetlený, hip ateliér prostriedky neboli. Rozhodli sme sa teda, že budeme s priateľom tvoriť z domu (tu by som iba chcela podotknúť , že mám šťastie na rovnako uleteného človeka, ktorý je ochotný a schopný ísť do akéhokoľvek šialeného projektu). Ani jeden z nás nechcel čakať na moment, kedy si budeme môcť dovoliť extra priestor, aby sme dovtedy prišli o všetky príležitosti.

Mya 1

Tvoriť z domu znamená obetovať časť obytného priestoru a premeniť ho na pracovný, mať obrovský stôl pre dvoch, skladový priestor na nástroje a ešte do toho celého nejak zakomponovať aj pokus o udržanie relatívneho poriadku a zároveň sa zmieriť s tým, že to je nemožné. Keď sa s týmto všetkým oboznámite, nasleduje krok číslo dva: stavba poschodia na posteľ, pod ktoré sa zmestí mini dielňa (ktorá skryje všetko neestetické). Trvalo to dva dni, stálo to menej, ako sme rátali a zmestí sa tam všetko! Dokonca aj schody samotné fungujú ako úložný priestor. Väčšina nášho nábytku je vlastnoručne vyrobená (z odpadového dreva) či opravená podľa našich predstáv, preto sme vedeli, že sa to dá zvládnuť aj s malým budgetom, bez veľkých obmedzení a hlavne bez toho, aby sme si znepríjemnili bývanie. Netvrdím, že je takýto spôsob bývania pre každého, ale ak túžim robiť niečo, čo si vyžaduje priestor a úplnou náhodou oplývam fanatickou radosťou z DIY, tak prečo nie?! Alebo sme úplní blázni?

Photo: Wera

img_5530

I should say that I’m an inpatient individual. Ironically, I create things that need to be made slowly with focus, otherwise it may happen that I loose a finger or cut myself with something very sharp (already happend, 8 stitches). But I really didn’t want to wait for an extra studio space. The end of my studies meant that I’ve had to move all of my material, and there was a lot of it. The thing is that for now, we can’t afford a cool, light-filled, hip studio so me and my boyfriend decided that we would work from home (I just want to mention how lucky I am, to have this equally crazy person by my side that is willing to start any project with me). Neither of us felt like waiting for a moment when we will be able to afford a studio cause by that time we could loose a lot of opportunities.

img_5686

Working from home means sacrificing a part of your living space and turning it into a work space, having a huge table for two, a storage for tools, and to try to somehow incorporate an attempt to maintain it kind of clean and at the same time to accept the fact that it’s impossible. So after you get familiar with all that, step 2: building a loft bed with a mini workshop underneath. It cost us 2 days os work and a lot less than we’ve expected plus everything fits in there! Even the stairway itself has a storage space. Most of our furniture is handmade (out of wood waste) or repaired, so we knew that it’s possibble to build it even with a small budget, with no major restrictions and without making our living space uncomfortable. I’m not saying that this kind of living is for everyone, but if I desire to do something that requires space and I’m a fanatic DIY-ist, then why not?! Or are we complete fools?

Photo: Wera

By Mya Javorkova

Mya is a recent set & costume design graduate, crafts and art lover, and a DIY-ist: a person with the urge to make and build things out of anything with her own two hands. http://www.sashe.sk/woodbug

Leave a comment

Your email address will not be published. Required fields are marked *